Szabóova skala je výhľadové skalné bralo a zároveň prírodná rezervácia, ktoré nájdeme neďaleko Žiaru nad Hronom v Štiavnických vrchoch. Jedná sa o unikátnu prírodnú lokalitu, ktorú môžete navštíviť kratším výstupom z obce Lehôtka pod Brehmi.
Ako sa dostať na Szabóovu skalu
Na Szabóovu skalu sa najrýchlejšie dostanete z obce Lehôtka pod Brehmi, ktorá leží juhozápadne od mesta Žiar nad Hronom. Neďaleko obce prechádza rýchlostná cesta, vďaka čomu sa dá do obce vcelku rýchlo dostať autom zo strednej časti Slovenska.
Výlet môžete začať napríklad od kostola v strede obce, kde je zopár miest na parkovanie. V týchto miestach natrafíte na turistické značenie (žlté/zelené). Stačí sa po ňom vydať a po chvíli sa ocitnete na menšej lúke na okraji dediny. Tu sa dostanete do lesa a po kratšom stúpaní prídete na hrebeň Szabóovej skaly. V týchto miestach sa oddeľuje zelená a žltá turistická značka. Vy sa ďalej vyberiete po žltej značke a po pár minútach sa ocitnete na samotnej Szabóovej skale.
Výlet z Lehôtky pod Brehni na Szabóovu skalu je krátky. Z centra obce sa sem dostanete približne za 20-25 minút. Výstup je až po hrebeň Szabóovej skaly stále do kopca. Prekonáte zhruba 115 výškových metrov. Technicky je trasa nenáročná. Vhodná aj pre deti. Akurát v skalných partiách Szabóovej skaly si treba dávať pozor, keďže je tu viacero miest so strmými svahmi.
Na Szabóovej skale
Szabóova skala predstavuje odlesnený skalný výbežok, orientovaný smerom na juh. Ku skale vedie hrebeňom vyšľapaný chodník, obkolesený borovicami a menšími listnatými stromami. V najjužnejšej časti sa nachádza nezabezpečená vyhliadka. Skala je tu osadená dreveným krížom. V jednej z vyčnievajúcich skál je drobný žliabok, vyplnený vodou.
Zo skaly sú vcelku dobré výhľady na viacero strán. Uvidíte napríklad na protiľahlý kopec, na oblasť Braliec, prípadne do doliny smerom na Sklené Teplice. Pekne z tade vidno na veľkú časť Žiarskej kotliny, za ktorou sa rozprestierajú kopce pohoria Vtáčnik. Z vrchu tiež vidno obce ako Lehôtka pod Brehmi, Hliník nad Hronom, Dolná Ždaňa, či Dolná Trnávka.
Zaujímavosti o Szabóovej skale
Masív Szabóovej skaly vznikol sopečnou činnosťou, podobne ako celé Štiavnické vrchy, počas treťohôr. Vtedy na našom území prebiehala predposledná fáza vulkanizmu. Pomaly tuhnúca láva vytvorila celistvý masív, tiahnúci sa od Szaboovej skaly až po Kapitulské bralá pod Sklennými Teplicami s dĺžkou takmer 4 km.
Szabóova skala je súčasťou prírodnej rezervácie s rovnakým menom. Zaujímavosťou je, že sa jedná o jednu z najstarších prírodných rezervácií na Slovensku. Vyhlásená bola už v roku 1907 a novelizovaná v roku 1983. Má rozlohu 11,89 ha. Predmetom ochrany je komplex ryolitových skál so zriedkavou flórou i faunou. Ak by v tom čase prírodná rezervácia nebola vyhlásená, pravdepodobne by sa skala do súčasnosti nedochovala a skončila by ako súčasť kameňolomu.
Názov Szabóovej skaly je pomenovaný podľa významného geológa a mineralóga Józsefa Szabóa, ktorý podrobne popísal a preštudoval geologickú stavbu Štiavnických vrchov. Mimochodom skala bola v minulosti osadená nápisom SZABÓ SZIKLA, no v súčasnosti nie je úplne dobre viditeľný. Nápis má výšku 1 meter a dĺžku 7,5 metra. Osadený bol zrejme v roku 1907. Písmená bezplatne odliala Kachelmanova strojáreň vo Vyhniach.
Otváracie hodiny a vstupné
Szabóova skala je prístupná bez obmedzení a poplatkov počas celého roka.
Fotografie
