Katova skala je prírodná rezervácia a zároveň jeden z menších vrcholov Veľkej Fatry, týčiaci sa nad obcou Sklabinský Podzámok. Jedná sa o skalné bralo, ktoré čiastočne vyčnieva z lesa a je viditeľné najmä smerom z obce. Výstup na vrchol vrámci Veľkej Fatry je jeden z tých kratších a tak môže predstavovať vhodný tip na výlet, ak máte na výstup a zostup len pár hodín času. Vrchol je navyše vďačný i z hľadiska výhľadov.
Masív Katovej skaly je vidno zo Sklabinského Podzámku, z kade pravdepodobne budete začínať výlet na vrchol. Trasa je priamočiara v podstate nie je kde sa stratiť. Trasu sme mali možnosť prejsť aj v zime a bola dobre vychodená. Pôvodne sme mysleli, že tu nikoho nestretneme. Katova skala je však v lokálnom merítku pomerne známy vrchol, najmä medzi turistami z Turca a blízkeho okolia. Naopak turisti z ostatných kútov Slovenska vrchol pravdepodobne nebudú poznať. Čo je fajn pre všetkých fanúšikov neopozeraných vrcholov.
Katova skala je populárna najmä vďaka svojej vyhliadke, ktorá sa nachádza východne od vrcholu. Samotný vrchol Katovej skaly však nie je prístupný po turistickej značke. Nachádza sa o niečo vyššie uprostred lesa a v podstate nepredstavuje turisticky atraktívne miesto. Vyhliadka pod Katovou skalou je odlesnená, no nie je príliš rozsiahla. Vybehnúť si tu môžete na menšie, vyčnievajúce skalné plató, z ktorého sú azda najlepšie výhľady. Tie sú polkruhové, prevažne severozápadnú časť Veľkej Fatry. Vidno i smerom na obec Sklabinský Podzámok a na časť Turčianskej kotliny.
Zaujímavosťou Katovej skaly je to, že tu bolo v minulosti hradisko. To bolo založené v mladšej dobre bronzovej (1200 – 900 p. n. l.). Miesto bolo využívané na obetné a kultové účely o čom svedčia nálezy bronzových nádob, ktoré tu boli nájdené. Neskoršie sa dokonca hradisko na Katovej skale stalo centrom severného Turca. Potvrdzujú to mnohé nálezy bronzových zbraní, šperkov a množstva jantárových korálikov z neskoršej doby bronzovej a staršej doby železnej (900 – 650 p. n. l.). Hradisko bolo neskôr napadnuté a pravdepodobne dobyté nomádskymi kmeňmi Skýtov. Opätovne ožilo na prelome letopočtov, kedy bolo obnovené a získali svoj niekdajší význam. Najmladšie osídlenie Katovej skaly pochádza z 15. storočia, kedy tu bol postavený stredoveký hrádok.
Trasa
Trasa na Katovu skalu vedie z obce Sklabinský Podzámok po červenej turistickej značke. Začať ju môžete v strede obce, prípadne na jej konci, ak ste sem prišli autom. To sa dá odparkovať neďaleko kontajnerov na odpad na okraji cesty. Trasa následne vedie strmším kopcom až na samotný vrchol. Spočiatku prejdete menšiu lúku, z ktorej sú dokonca i nejaké tie obmedzené výhľady. Následne pôjdete už len lesom, až kým nevyjdete na vyhliadku. Značenie je bezproblémové, akurát v jednom mieste kúsok za lúkou, odporúčame použiť rebrík (v r. 2022 tu ešte bol) na miesto značenej trasy. O pár minút si skrátite trasu, navyše tak oželiete jeden kratší strmý úsek. Výstup zo Sklabinského Podzámku zaberie približne 1:15h – 1:30h. Zostup potom dokážete, doslova zbehnúť ani nie za 45 minút podľa toho, ako si ceníte svoje kolená :). Mimochodom ak vás nebaví chodiť po bežných turistických trasách, alternatívou, ako sa sem dostať je od Teplických serpentín, ktoré ležia južne od obce Turčianska Štiavnička. Jedná sa však o dlhšiu trasu.
Náročnosť
Výstup na Katovú skalu nie je až tak dlhý, no vedie permanentne do kopca. V niektorých miestach sú kratšie strmé výšvihy, ktoré sú nepríjemné najmä počas zostupu a hlavne v zime. Určite sem odporúčame vziať si minimálne paličky, najlepšie však návleky s hrotmi. Oželiete tak riziko pošmyknutia v týchto miestach. Ináč je trasa bezproblémová. Typický turista by mal výstup zvládnuť bez väčších ťažkostí. Turisti začiatočníci a ľudia bez kondície sa tu naopak dozaista zapotia. Výstup by mali zvládnuť aj deti, čo už majú nejaké tie skúsenosti s chodením do kopca. Pozor na nich akurát treba dávať na skalnej vyhliadke, aby z nej nespadli (je však našťastie dobre priechodná). Tak isto ich možno bude treba pridržiavať, resp. im pomáhať v niektorých úsekoch s prudkým sklonom. Tých však našťastie nie je až tak veľa.
Fotografie
